Rozprávku o Šípkovej Ruženke a šípky pozná azda každý z nás - je to jedna z najznámejších liečivých rastlín v našich končinách a to najmä pre svoj vysoký obsah vitamínu C. A určite si radi pochutnáte aj na dobrom šípkovom džeme alebo sirupe, ktorý si môžete vždy na jeseň pripraviť z čerstvo nazbieraných červených plodov.

Kríky ruže šípovej sa dožívajú aj 100 rokov

Ruža šípová (lat. Rosa canina) je ker z čeľade ružovitých (Rosaceae) s hnedou kôrou a dlhými konármi, ktorý dosahuje výšku jeden až tri metre a jej korene siahajú až do metrovej hl'bky. Vyskytuje sa takmer v celej Európe od nížin až do hôr do výšky 1 200 m.n.m.a známych je viac ako 60 druhov. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Má rada vápenatú, hlbokú pôdu. Kvitne v máji a v júni, jej voňavé, ružové alebo biele kvety, bohaté na nektár, sú medonosné. Hovorí sa je tiež psia ruža, čo údajne súvisí s tým, že ju starí Rimania používali proti besnote. Kedysi sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky.

Červené plody svietia ako rubíny

Plody - šípky sú vajcovitého tvaru, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené s tvrdými špicatými nažkami a sú odolné proti mrazu. Dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Šípky sa zberajú od konca septembra do začiatku októbra, celé, očistené od kvetných zvyškov, alebo bez semien tak, že sa každý plod rozreže a semená sa vyberú. Čím dlhšie sú šípky na koreni, tým obsahujú menej vitamínu C. Samotné semená sa tiež využívajú, ale je potrebné z nich zmývaním odstrániť nepríjemné páliace chĺpky. Mäkké, zosušené alebo čiernoškvrnité šípky sa musia odstrániť.

Kvety ruže šípovej sú tiež jedlé

Lupienky kvetov ruže šípovej sa tiež môžu využiť ako čerstvá jedlá dekorácia. Majú  sladkastú chuť, môžu sa sušiť štandardným spôsobom a pridávať do čajových zmesí na podporu imunity alebo na ako prísada do iných čajov. 

Sušenie prirodzeným spôsobom zachová najviac vitamínov

Šípky sa sušia celé, nepoškodené prirodzeným teplom, dosušujú sa v miestnosti pri teplote do 35°C. Uschovávajú sa dobre uzavreté, najlepšie v plechovkách na suchom a vzdušnom mieste. Neodporúča sa ich skladovať dlhšie ako jeden rok, keďže ich vitamínová hodnota po tomto čase už výrazne klesá. Ak sa sušili šípky vcelku, pred prípravou čaju ich treba rozmixovať alebo rozdrviť v mažiari na menšie kúsky.

Šípky možno sušiť aj rozpolené. Sušenie šípok trvá vzhľadom na ich veľkosť dlhšie. Ak sa sušia v sušičke alebo v rúre, treba dbať na to, aby pri vysokej teplote nezhnedli. Znehodnotili by sa a ochudobnili o veľkú dávku vitamínu C. 

Zásobáreň vitamínu C a iných životodarných látok

Šípky sú bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C (na 100 g plodov 1 200 mg vitamínu C (raz toľko ako rakytník alebo citrusy). Čaj zo šípok sa odporúča pripravovať ako mecarát (vylúhovanám v studenej vode niekoľko hodín), aby sa zachoval vitamín C (na 0,5 l vody 2 PL sušených šípok). Zaliatím horúcou vodou sa totiž vitamín C ničí. Šípky sú okrem vysokého obsahu vitamínu C bohaté aj na karotén, vitamíny B1, B2, E, D, K a provitamín A, ďalej na pektíny, triesloviny, ovocné kyseliny a silice. Zo šípok sa získava aj olej, ktorý je veľmi bohatý na vitamíny a osožný na pleť.

Šípky pomáhajú pri viacerých neduhoch

Čaj zo šípok sa používa na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dá sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách. Upokojuje a zlepšuje schopnosť sústredenia a pomáha proti jarnej únave.

Bonus: 

Rozprávka o šípkovej Ruženke

"Bol raz jeden kráľ a jeho manželka, ktorá nemohla mať dieťa. Ale jedného dňa, keď sa kráľovná kúpala v rybníku, žaba jej povedala, že sa jej narodí dieťa. Po deviatich mesiacoch sa kráľovnej narodilo krásne dieťa a kráľovná pozvala na oslavu dvanásť víl. Prišiel deň oslavy a každá z dvanástich pozvaných víl dala princeznej do daru nejakú vlastnosť (krásu, dobrotu, inteligenciu, atď.). Keď prišla jedenásta víla, objavila sa tá, ktorú nepozvali. Nahnevane povedala kliatbu, že sa princezná pri dovŕšení pätnástich rokov pichne o vreteno a umrie.

Keď zlá víla odišla, dvanásta víla, ktorá ešte nedala svoj dar, zmiernila kliatbu, že princezná a všetci obyvatelia paláca zaspia na sto rokov. Kráľ sa o princeznú bál a preto nariadil, aby boly spálené všetky vretená a praslice. V deň päťnástych narodenín sa princezná prechádzala po paláci. Keď objavila starú vežu, ktorú ešte nevidela, vstúpila do nej a po schodoch sa dostala do miestnosti, kde uvidela ženu pradúcu na praslici. Princezná sa jej spýtala, či to môže tiež skúsiť, ale keď sa dotkla praslice, pichla sa a celý zámok zaspal. Okolo neho začalo okamžite rásť šípkové tŕnie, až celý zámok bolo porastený tak husto, že sa do neho nikto nemohol dostať. Po sto rokoch princ, ktorý tiež započul legendu o spiacej princeznej, prišiel k hradu s úmyslom prebudiť ju. Keď sa priblížil, tŕnie sa rozostúpilo a on mohol vstúpiť. Vo veži našiel spiacu princeznú a očarený jej krásou ju pobozkal. Okamžite sa všetci v paláci prebudili a oslavovali. O niekoľko dní neskôr sa princ a princezná vzali a žili šťastne až do smrti".

Šípková Ruženka je klasická rozprávka pochádzajúca zo zbierok Charlesa Perraulta a bratov Grimmovcov, ktorá je tiež známa pod alternatívnym názvom O Šípkovej Ruženke. Pochádza z ich zbierky rozprávok Kinder-und Hausmärchen (1812-1815, 1822, 1857).

Zábery z TV filmu Rozprávky bratov Grimmovcov - Šípková Ruženka, Nemecko 2009, réžia Oliver Dieckamnn

Použité zdroje: Wikipedia, babickinebylinky.sk, varecha.sk,